Ďakujem.
Je pre mňa cťou zahájiť s vami rok na jednej z najlepších univerzít na svete. Pravdu povediac, vysokú školu som nikdy neabsolvoval a toto je najbližšie, čo mám k akademicky vzdelaniu. Dnes chcem povedať tri príbehy z môjho života. Nič viac. Žiadny veľký prejav. Len tri príbehy.

Prvý príbeh je o spojivách detailov. Z Reed College som vypadol po šiestich mesiacoch, ale zaskočený som sa motal okolo školy počasť ďalších 18 mesiacov alebo tak, než som naozaj školu nechal. Prečo som vlastne vyletel? Začalo to ešte pred mojím narodením Moja biologická matka bola mladá, slobodná ukončená študentka, a rozhodla sa dať ma na adopciu. Veľmi si priala, aby adoptovali vzdelaní ľudia a tak všetko bolo pre mňa pripravené aby ma v deň pôrodu prijali advokát a jeho manželka. Navyše, keď som vyliezol von, rozhodli sa na poslednú chvíľu, že si v skutočnosti priali dievča. Takže moji rodičia, ktorí boli na čakacej listine, dostali uprostred noci telefonát: "Máme nečakané dieťatko chlapčeka, chcete ho?" Oni odpovedali: "Samozrejme." Moja biologická matka neskôr zistila, že moja matka nikdy absolvoval vysokú školu a že môj otec nikdy neskončil strednú školu. Preto odmietla podpísať konečné adopčné papiere. Povolila len o niekoľko mesiacov neskôr keď moji rodičia sľúbili, že na vysokú školu pôjdem. To je začiatok môjho života.

A o 17 rokov som naozaj na vysokú školu išiel. V naivite som si vybral vysokú školu ktorá bola takmer rovnako drahá ako Stanford, a všetky úspory mojich rodičov, pracujúcej triedy boli vynaložené na moje školné. Po šiestich mesiacoch som v tom nevidel zmysel. Netušil som, čo som chcem v živote robiť a nevedel som, ako mi v tom mala pomôcť škola. Zatiaľ som míňal všetky úspory mojich rodičov ich celý život. Rozhodol som sa vypadnúť a dúfal som, že to dopadne OK. V tom čase som sa veľmi bál ale s odstupom času to považujem za jedno z mojich najlepších rozhodnutí. Krátko na to ako som vyletel, mohol som sa zastaviť a nechať bokom predmety ktoré ma nezajímali a začal som sa ponárať do činnosti, ktoré vyzerali zaujímavo. Nebolo to úplne romantické. Nemal som kde spať, tak som spával v izbách na podlahách priateľov, Zbieral som 5 centové fľaše od coca coly, aby som si kúpil jedlo a každú nedeľu v noci som išiel 7 míľ len aby raz za týždeň dostal dobré jedno u Hare Krišna. Miloval som to. Veľa z toho, s čím sa prichádzal do kontaktu zvedavosťou alebo intuíciou sa neskôr ukázalo na nezaplatenie. Jeden príklad: Reed College v tom čase ponúkala azda najlepšie štúdium kaligrafie. Každý plagát v celom kampuse, každý štítok na každej zásuvke, bol krásne ručne kreslený. Keďže som vypadol, nemusel som navštevovať povinné predmety, rozhodol som sa chodiť na kaligrafiu a naučiť sa to robiť. Dozvedal som sa o serif a san serif pätkách písma, o variáciách v riadkovaní medzi rôznymi kombináciami písma, o tom, čo robí dobrú typografiu dobrou. Bolo to nádherné, historické, umelecky precízne v spôsobe, ktorý veda nevie zachytiť a to ma fascinovalo.

Nebola nádej, že by som to mohol v živote prakticky zúžitkovať. Ale o desať rokov neskôr, keď sme navrhovali prvý Macintosh, všetko sa to vrátilo. Zakomponovali sme to do Macu. Bol to prvý počítač s krásnou typografiou. Ak by som sa na ten kurz nikdy neprihlásil, Mac by nikdy nemal paletu možností písem alebo úmerne rozložených fontov. A keďže Windows len kopíruje Mac pravdepodobne ani žiadny iný PC by ich nemal. Ak by som nikdy nevyletel nikdy by som sa nezapísal na hodiny kaligrafie a osobné počítače by nemuseli mať pekné typografie aké majú. Samozrejme že toto sa nedalo predvídať do budúcnosti kým som bol na škole. Ale bolo to veľmi jasné, keď som sa na to pozrel po desiatich rokoch. Opäť platí, že sa nedá spájať detaily smerom do budúcnosti môžete ich spájať len spätne. Takže musíte dôverovať, že sa nejako pospájajú vo vašej budúcnosti. V niečo veriť musíte; vo vaše vnútornosti, osud, život, karma, čokoľvek. Ak veríte, že tieto maličkosti sa ako cesta spájajú, povzbudí vás to nasledovať svoje srdce Dokonca aj vtedy, keď vás to vyhodí z vychodeného chodníka, bude to mať význam.

Môj druhý príbeh je o láske a strate. Bol som šťastný, že som skoro našiel to, čo som miloval. S Wozom som začal Apple v garáži mojich rodičov keď mi bolo 28 . Tvrdo sme pracovali a za 10 rokov Apple narástol z nás dvoch na spoločnosť s hodnotou dvoch miliárd dolárov a s viac ako 4000 zamestnancami. Práve keď sme spustili náš produkt som mal nedovŕšených 30 rokov. A vtedy som dostal padáka. Ako môžete dostať padáka v spoločnosti, ktorú ste založili? Nuž, keď Apple rástol najali sme niekoho, koho som považoval za veľmi talentovaného na spoločné riadenie spoločnosti a prvý rok a niečo to išlo veľmi dobre. Ale potom sa naše predstavy o budúcnosti začali rozchádzať a nakoniec sme sa pohádali. A v tomto spore, sa vedenie riaditeľov postavilo zaňho. Takže v 30 tke som bol vonku, a to veľmi verejne. To čo tvorilo jadro môjho celého dospelého života bolo preč, a bolo to zničujúce. Pár mesiacov som naozaj nevedel, čo robiť. Mal som pocit, že som sklamal celú generáciu podnikateľov že som opustil štafetu, keď prišiel rad na mňa. Stretol som sa s Davidom Packardom a Bob Noyce a snažil sa ospravedlniť, že som to tak pohnojil. Bolo to veľké verejné zlyhanie, a dokonca som uvažoval, že kdesi utečiem. Ale nejako mi pomaly začalo dochádzať, že stále miluje to čo robím. Vývoj udalostí v Apple sa nezmenil ani o trochu. Odmietli ma, ale stále som bol zapálený. A tak som sa rozhodol začať znovu. Vtedy som to nevidel, ale ukázalo sa, že môj padák z Apple bola tá najlepšia vec, ktorá sa mi mohla vôbec stať. Ťažoba môjho úspechu nahradila ľahkosť opätovného začiatočníka ktorý si opäť ničím nie je istý. To mi umožnilo vstúpiť do jedného z najviac tvorivých období môjho života.

V nasledujúcich piatich rokov som založil firmu s názvom NeXT, a ďalšiu spoločnosť s názvom Pixar, zaľúbil som sa do úžasnej ženy, ktorá sa stala mojou manželkou. Pixar napredoval k vytvoreniu prvého počítačom animovaného filmu, Toy Story. a teraz je najúspešnejším animačným štúdiom na svete. V nezvyčajnom zvrate udalostí, Apple kúpil NeXT, a ja som sa vrátil do Apple. Technológie, ktoré sme vyvinuli v NeXT sú jadrom súčasnej renesancie Apple. Spolu s Laurene mám úžasnú rodinu. Som si istý, že nič z toho by sa nestalo, keby ma z Apple nevyhodili. Bolo to nepríjemná medicína, ale myslím, že pacient to potreboval. Niekedy vás život tresne tehlou po hlave. Nestrácajte vieru. Som presvedčený, že to jediné, čo ma poháňalo ďalej bolo, že som miloval čo som robil. Musíte nájsť to, čo máte radi. A to platí rovnako pre vašu prácu ako pre vaše lásky. Vaša práca zaplní väčšiu časť vášho života, a jediný spôsob, ako byť ozajstne naplnený je robiť prácu, ktorej veríte. A jediný spôsob, ako robiť dobrú prácu, je milovať to čo robíte. Ak ste ju ešte nenašli, nevzdávajte sa. Neuspokojte sa. Spoznáte to, keď to nájdete, to platí pre všetky otázky srdca, A ako v každom kvalitnom vzťahu, to s časom pôjde len lepšie a lepšie. Takže hľadajte. Neuspokojte sa.

Môj tretí príbeh je o smrti. Keď mi bolo 17, čítal výrok, niečo ako: "Ak žijete každý deň, ako keby to bol váš posledný, jedného dňa budete mať celkom určite pravdu" Urobilo to na mňa dojem a od tej doby, posledných 33 rokov, sa pozerám každé ráno do zrkadla a pýtam sa sám seba: "Ak je toto môj posledný deň života, chcel by som robiť to, čo dnes plánujem robiť?" A vždy, keď je odpoveď "Nie" niekoľko dní po sebe, viem, že musím niečo zmeniť. Pamätať skorú smrť je ten najdôležitejší nástroj aký som kedy mohol nájsť na veľké rozhodnutia života. Pretože takmer všetky vonkajšie očakávania, všetka pýcha, všetok strach z nepríjemností alebo zlyhania- tieto veci proste miznú pred tvárou smrti a ostáva len to naozaj podstatné. Pamätať na to, že zomriete je ten najlepší spôsob ako sa vyhnúť pasci premýšľania, že niečo môžete stratiť. Už teraz ste nahí. Nie dôvod na to, aby ste nešli za svojím srdcom. Asi pred rokom mi diagnostikovali rakovinu. Vyšetrenie som mal 7:30 ráno, a jasne mi ukázali nádor na mojom pankreasi. Ani som nevedel, čo je to pankreas. Lekári mi povedali, že je to takmer naisto typ rakoviny, ktorý je nevyliečiteľný, a nedá sa očakávať, že budem žiť dlhšie ako tri až šesť mesiacov. Môj lekár mi radil, aby som sa vrátiť domov a dal si do poriadku záležitosti, čo u lekárov znamená pripraviť sa na smrť. Znamená to povedať svojim deťom všetko, čo ste si mysleli že im poviete v najbližších 1 rokoch, len behom niekoľkých mesiacov. Znamená to uistiť sa, že všetko je zariadené tak, že to bude čo najjednoduchšie pre vašu rodinu. Znamená to povedať vaše zbohom. Žil som s tou diagnózou neustále. Neskôr v ten večer som mal biopsiu, a do hrdla mi vopchali endoskop cez žalúdok až do mojich čriev, do môjho pankreasu dali ihlu a vybrali niekoľko buniek nádoru. Bol som pod sedatívami, ale moja žena, ktorá tam bola, mi povedala, že keď si prezerali tie bunky pod mikroskopom lekári začali kričať, pretože zistili, že je to veľmi zriedkavá forma rakoviny, ktorá sa dá chirurgicky liečiť. Mal som tú operáciu a našťastie som teraz v poriadku. To je zatiaľ najbližšie čo som mal k smrti a dúfam, že ešte najbližšie počas niekoľkých desaťročí. Keďže som sa z toho dostal môžem vám to teraz povedať s väčšou dávkou istoty ako vtedy smrť bola užitočná, ale len ako intelektuálny koncept: Nikto nechce zomrieť. Dokonca aj ľudia, čo chcú ísť do neba, nechcú zomrieť, aby sa tam dostali. A predsa je smrť spoločná destinácia pre nás všetkých. Nikto jej nikdy neutiekol. A asi to tak má byť, pretože smrť je s veľkou pravdepodobnosťou najlepší vynález života. Je to zástupný agent života. Vyčistí staré, aby urobil cestu pre nové. Práve teraz vy ste to nové, ale jedného dňa, nebude to dlho, postupne zostarnete a budete uprataný. Ospravedlňujem sa za tú dramatickosť, ale je v podstate pravda. Váš čas je obmedzený, takže ho neplytvajte tak, že budete žiť život niekoho iného. Nenechajte sa uväzniť dogmami, ktoré vymyslel niekto iný. Nedovoľte, aby hluk názorov druhých 'prehlušili váš vlastný vnútorný hlas. A čo je najdôležitejšie, majte odvahu nasledovať svoje srdce a intuíciu. Tie už nejako vedia, kým sa naozaj chcete stať. Všetko ostatné je druhoradé. Keď som bol mladý, bola jedna úžasná publikácia s názvom Whole Earth Catalog, ktorá bola akási biblia mojej generácie. Vytvoril to môj rovesník Stewart Brand neďaleko odtiaľto v Menlo Park, a oživil to svojím poetickým štýlom. Bolo to koncom rokov 1968 , ešte pred osobnými počítačmi a desktop editačnými nástrojmi, takže všetko sa robilo na písacích strojoch, nožnicami, a polaroid kamerami. Niečo podobné Google v paperback forme, 35 rokov pred príchodom Google: bolo idealistické, operovať elegantnými nástrojmi a veľkými predstavami. Stewart a jeho tím vydali niekoľko čísel Whole Earth Catalog a potom, po čase vydali posledné číslo. Bolo to v polovici rokov 1973 , vtedy som bol vo vašom veku. Na zadnej strane obalu ich posledného vydania bola fotka vidieckej cesty za včasného rána, takú cestu by ste našli keby ste stopovali, ak ste ten dobrodružný typ. Pod fotkou boli slová: "Zostaň Hladný. Zostaň nerozumný" Bola to ich správa na rozlúčku keď končili. Zostaň Hladný. Zostaň nerozumný. Vždy som si to prial pre seba. Teraz, keď končíte, aby ste začali znova, želám to aj vám. Zostaňte hladní. Zostaň nerozumní. Všetkým vám ďakujem.