Beverly Joubert: Africká divočina a jej ochrana je našou skutočnou vášňou. A preto sme sa sústredili na ikonické mačkovité šelmy. Viem, vo svetle ľudského utrpenia a chudoby dokonca aj klimatických zmien, sa niekto môže čudovať, prečo si robiť starosti pre pár mačiek? Dnes sme tu, aby sme sa s vami podelili o to, čo sme sa naučili od veľmi dôležitej a neobyčajnej postavy – od tohoto leoparda.

Dereck Joubert: Naše životy sa v podstate podobali super dlhej epizóde „CSI“ – po dobu asi 28 rokov. Čo sme v podstate robili, bolo štúdium vedy, pozorovanie správania, videli sme vyše 2000 zabití týmito úžasnými zvieratami. Avšak jedna vec, v ktorej nás veda zrádza, je osobnosť, individuálna osobnosť, ktorú tieto zvieratá majú. A tu je najlepší príklad. Tohoto leoparda sme našli v 2000 rokov starom baobabe v Afrike, v tom istom ako aj jej mamu a starú mamu. A vzala nás na cestu a vyjavila nám niečo pre nás mimoriadne – svoju vlastnú osem dňovú dcéru. Vo chvíli, keď sme objavili tohoto leoparda, sme si uvedomili, že sa musíme prisťahovať. V podstate sme s týmto leopardom zostali počas nasledujúceho štyri a pol roka – nasledovali sme ju každý deň, postupne sme odhaľovali jej osobnosť, skutočne sme ju spoznávali. Som predurčený na to, aby som strávil mnoho času s unikátnymi, veľmi, veľmi neobyčajnými, jedinečnými a často zvodnými samicami. (Smiech) Beverly je samozrejme jednou z nich, a tento malý leopard, Legadema, je druhou, a ona zmenila naše životy.

BJ: Rozhodne sme s ňou strávili mnoho času – v skutočnosti dokonca viac ako jej matka. Keď jej matka odišla na lov, my sme zostali a natáčali. Ešte na začiatku udrel do stromu blesk, len 20 krokov od nás. Bolo to desivé. Pokropilo nás to listami a štipľavým zápachom. Samozrejme sme chvíľu len stáli, ale keď sme sa pozbierali, pozreli sme sa a povedali: „Bože, čo sa len stane s tým mláďaťom? Pravdepodobne si navždy spojí ten ohlušujúci tresk s nami.“ Nemuseli sme sa obávať. Vyšla z húštiny priamo smerom k nám, posadila sa vedľa nás, chvejúc sa, chrbtom k Dereckovi a rozhliadala sa. V skutočnosti sa od toho dňa s nami cítila príjemne. Cítili sme, že tento deň bol dňom, keď si naozaj zaslúžila svoje meno. Volali sme ju Legadema, čo znamená „svetlo z neba“.

DJ: Objavili sme tieto individuality u mnohých druhov zvierat, obzvlášť u mačkovitých. Konkrétne tento sa volá Eetwidomayloh, „Ten, čo sa víta s ohňom“. A môžete to na ňom proste vidieť – je to jeho povaha. Avšak len priblížením sa k týmto zvieratám a trávením času s nimi sa môžeme s nimi zoznámiť, a objaviť ich povahy.

BJ: Behom nášho výskumu, vyhľadávame najdivokejšie miesta v Afrike. A toto je v delte Okavanga v Botswane. Áno, je to močiar. Žijeme v močiari pod stanom. Ale musím vám povedať, že každý deň je úžasný. Ale srdcia máme často v krku, pretože jazdíme cez vodu, čo je neznáme územie. Ale skutočne sme tam, hľadáme a pátrame a natáčame ikonické mačkovité šelmy.

DJ: Teraz jedna z veľkých vecí. Všetci vedia, že mačky neznášajú vodu. Toto bol pre nás skutočný objav. Mohli sme ho urobiť len tak, že sme sa prinútili ísť tam, kam by žiadny súdny človek nešiel – mimochodom, nebolo to bez Beverlinho upozornenia – proste priekopnícky, išli sme tam, tlačili sme dopredu naše vozidlo, nútili sme seba. Avšak podarilo sa nám zistiť, že tieto levy sú o 15 percent väčšie ako akékoľvek iné, a špecializujú sa na lov byvolov vo vode.

BJ: A potom je samozrejme výzvou vedieť, kedy sa obrátiť naspäť. Nie vždy sa nám to podarilo. V tento konkrétny deň, sme vážne podcenili hĺbku. Potápali sme sa hlbšie a hlbšie, až to bolo po Dereckovu hruď. Potom sme narazili na hlbokú priehlbinu, a poriadne sme potopili vozidlo. V skutočnosti sa nám podarilo utopiť filmárske vybavenie za 2 milióny dolárov. Utopili sme našu pýchu, hovorím vám, bolo to naozaj vážne, a zadreli sme motor.

DJ: Samozrejme, jedným pravidlom vo vozidle je, že ten, kto potopí vozidlo, musí plávať s krokodílmi. (Smiech) Tiež si všimnite, že všetky tieto zábery urobila z horného uhla Beverly – mimochodom, zo suchého horného uhla. (Smiech) Ale výhľady z miest, kde sme sa zasekli, sú veľkolepé. Netrvalo to ani chvíľku a levy sa vracali k nám, a Beverly mohla urobiť ohromnú fotku.

BJ: Skutočne trávime dni a noci pokúšajúc sa zachytiť unikátne zábery. Pred 20-timi rokmi sme urobili film s názvom „Veční nepriatelia“, kde sa nám podarilo zachytiť toto nezvyčajné, znepokojujúce správanie dvoch druhov – levov a hyen. Prekvapujúco sa to stalo kultovým filmom. Môžeme si domyslieť, že ľudia videli paralely medzi hrdloreznou stránkou prírody a vojnou gangov.

DJ: Bolo to úžasné, pretože tento lev robí presne to, čo predstavuje jeho meno Eetwidomayloh. Sústreďuje sa na túto hyenu a ide sa jej zmocniť. (Zvieracie zvuky) Myslím, že o tom to celé vlastne je, tieto jedince majú osobnosti a povahy. Ale aby sme ich pochopili, nielenže sa premáhame, ale aj žijeme podľa istých pravidiel, čiže nemôžeme zasahovať. Takéto správanie tu bolo tri, štyri, päť miliónov rokov, nemôžeme zakročiť a povedať "Toto je nesprávne, toto správne." Nie je to však pre nás vždy ľahké.

BJ: Ako hovorí Dereck, musíme zdolať extrémy – extrémne teploty, premáhať sa v noci. Nedostatok spánku je extrémny. Sme na hrane veľmi často. 10 rokov sme sa pokúšali zachytiť levy a slony pohromade – a nikdy sa nepodarilo až do tejto osobitej noci. Musím Vám povedať, že to pre mňa bola ťažká noc. Slzy sa mi kotúľali dole lícami. Triasla som sa od úzkosti. Vedela som však, že zachytávame niečo nikdy predtým nevídané, nikdy nezdokumentované. Som presvedčená, že by ste mali s nami zostať.

DJ: Ohromujúce na týchto chvíľach je – a je to asi vrchol našej kariéry – že nikdy neviete, ako to skončí. Mnohí ľudia v skutočnosti veria, že smrť začína v očiach, nie v srdci, nie v pľúcach. Vtedy sa ľudia vzdajú nádeje alebo akákoľvek forma života sa vzdá nádeje. Tu môžete vidieť jej začiatok. Tento slon proti drvivej prevahe, jednoducho stráca nádej. Rovnako však môžete nádej získať zas naspäť. Práve keď si myslíte, že je po všetkom, stane sa niečo iné, vzbĺkne vo vás iskra, vôľa bojovať – železná vôľa, akú všetci máme, akú má tento slon, akú majú veľké mačky, akú majú ochranári. Všetko má túto vôľu prežiť, bojovať, premôcť tú mentálnu bariéru a stále pokračovať. Pre nás sa v mnohých smeroch tento slon stal symbolom inšpirácie a symbolom tej nádeje v našej pokračujúcej práci. (Potlesk)

Teraz späť k leopardovi. Trávili sme s týmto leopardom tak veľa času a porozumievali jej jedinečnosti, jej osobným črtám, že sme to možno trochu prehnali. Možno sme ju pokladali za samozrejmosť, čo sa jej až tak nepáčilo. Je to o práci v páre a musím povedať, že vo vozidle máme Beverly a ja dosť striktné teritóriá. Beverly sedí na jednej strane, kde je všetko kamerové vybavenie a ja som na druhej strane, kde je moje miesto. Toto rozdelenie je pre nás cenné.

BJ: Ale keď toto mláďa videlo, že som opustila svoje miesto a vliezla dozadu pre nejaké vybavenie, vošla ako zvedavá mačka na prieskum. Bolo to fenomenálne a cítili sme sa vďační, že nám do takej miery dôverovala. Súčasne sme sa však obávali, že ak sa to pre ňu stane zvykom a skočila by niekomu inému do auta, nemusí to vypáliť rovnako – môžu ju za to zastreliť. Vedeli sme, že musíme zareagovať rýchlo. Mysleli sme, že jediný spôsob bez toho, aby sme ju vydesili je pokúsiť sa napodobniť vrčanie jej matky – syčanie a hluk. Dereck zapol ventilátor kúrenia v aute – veľmi inovatívne.

DJ: Bol to jediný spôsob ako zachrániť manželstvo, pretože Beverly sa cítila, akoby som ju vymenil, ako vidíte. (Smiech) Ale toto bol spôsob, ako tento malý leopard prejavoval svoju individuálnu osobnosť. Avšak nič nás nepripravilo na to, čo sa ďalej stalo v našom vzťahu s ňou, keď začala loviť.

BJ: Na prvom love sme skutočne boli vzrušení. Bolo to ako sledovať promóciu. Cítili sme sa ako náhradní rodičia. Vtedy sme pravdaže vedeli, že prežije. Avšak len keď sme videli maličkého paviána túliaceho sa k matkinmu kožuchu, zistili sme, že sa s Legademou deje niečo veľmi neobvyklé. Mladý pavián bol samozrejme také neviniatko, neotočil sa a neušiel. Čiže čo sme pozorovali behom nasledujúcich niekoľkých hodín bolo veľmi neobvyklé. Bolo to absolútne úžasné, keď ho vzala do bezpečia, chrániac ho pred hyenou. Počas nasledujúcich piatich hodín sa o neho starala. Zistili sme, že vlastne nevieme všetko a príroda je tak nepredvídateľná, že musíme byť stále otvorení.

DJ: OK, bola trochu drsná. (Smiech) Čo sme sledovali, bolo v skutočnosti veľmi zaujímavé. Pretože je to mláďa, ktoré sa chce hrať, ale aj predátor s potrebou zabíjať, avšak nejakým spôsobom sa v nej objavovala aj matka. Mala materský inštinkt, podobne ako mladé dievča na ceste k dospelosti. Posunulo nás to na novú úroveň porozumenia tejto osobnosti.

BJ: V noci samozrejme ležali spolu. Spali hodiny. Musím vám povedať – každý sa vždy pýta: "Čo sa stalo s tým paviánom?" Zahynulo. Domnievame sa, že za to mohli mrazivé zimné noci.

DJ: Myslím, že v tejto fáze sme mali veľmi, veľmi pevné predstavy o význame ochrany prírody. Museli sme zaobchádzať s týmito individuálnymi osobnosťami. Museli sme s nimi zaobchádzať s rešpektom a oslavovať ich. A tak sme spolu s National Geographic založili "The Big Cats Initiative", aby sme sa pustili do ochrany a starali sa o veľké mačky, ktoré milujeme – a potom sa mohli obzrieť na uplynulých 50 rokov a vidieť, ako dobre sa nám všetkým spolu darilo. Keď sme sa Beverly a ja narodili, žilo 450 000 levov, dnes ich je 20 000. Tigrom sa nedarilo o nič lepšie – 45 000 na možno 3000.

BJ: Gepardy padli až na 12 000. Leopardy zleteli zo 700 000 na iba 50 000. Počas toho výnimočného obdobia, keď sme pracovali s Legademou, čo je v skutočnosti vyše päťročné obdobie – bolo lovcami na safari legálne zastrelených 10 000 leopardov. A to nie sú jediné leopardy zabité počas tohoto obdobia. Pytliactvo má tiež nesmierny rozsah. Možno dosahuje rovnaké množstvo. Jednoducho to nie je udržateľné. Obdivujeme ich a bojíme sa ich. A aj tak im my ľudia chceme ukradnúť ich moc. Boli časy, keď nosili leopardiu kožu len králi, ale teraz ich nosia na rituáloch a ceremóniách aj tradiční liečitelia a duchovní. Pohľad na túto z kože stiahnutú leviu labu mi desivo pripomína ľudskú ruku. Je to ironické, pretože ich osud je v našich rukách.

DJ: Obchod s kosťami rozkvitá. Južná Afrika práve uvoľnila nejaké levie kosti na trh. Levie a tigrie kosti vypadajú úplne rovnako, a tak priemysel s levími kosťami razom vymetie všetky tigre. Čiže tu máme skutočný problém, ale nie väčší ako levy, leví samci. Údaj 20 000 levov, ktorý ste práve videli je v skutočnosti zavádzajúci, pretože žije asi tri- alebo štyritisíc levích samcov a tie sú v skutočnosti nakazené tou istou chorobou. Nazývam ju samoľúbosť – naša samoľúbosť. Pretože existuje šport, je tu aktivita, ktorú sme všetci prehliadali. Pravdepodobne je to tým, že sme ju nevnímali tak ako dnes.

BJ: Mali by ste vedieť, že zabitím samca sa úplne naruší celá svorka. Do oblasti prichádza nový samec a preberá svorku, a, pravdaže, najprv zabije všetky mláďatá, prípadne aj samice obraňujúce svoje mladé. Odhadli sme, že je zabitých 20 až 30 levov, keď niekde vo vzdialenom mieste visí na stene jeden lev.

DJ: Naše výskumy teda ukázali, že tieto levy sú nepostrádateľné. Sú nepostrádateľné pre svoje prostredie. Ak vymiznú, v Afrike vymiznú celé ekosystémy. Ročne prúdi do Afriky 80 miliárd dolárov z ekoturizmu. Netýka sa to teda len levov, ale aj komunít v Afrike. Ak vymiznú, všetko toto zmizne s nimi. Čo ma však znepokojuje viac je, že tým, ako sa odpútavame od prírody, ako sa od týchto zvierat odpútavame duchovne strácame nádej, strácame duchovné spojenie, svoju dôstojnosť, tú vec v nás, ktorá nás udržuje v spojení s planétou.

BJ: Musíte si práve teraz uvedomiť, pozerajúc sa do očí levov a leopardov, že je to o kritickom vedomí. A tak vo februári, prinášame film s názvom "Posledný lev". "Posledný lev" je presne to, čo sa práve teraz deje. Je to situácia, v akej sa nachádzame – posledné levy. Čiže ak niečo nepodnikneme, pláne budú úplne bez veľkých mačiek, a následne všetko ostatné vymizne. Jednoducho ak ich nevieme ochrániť, budeme musieť ochraňovať aj seba.

DJ: Vec, o ktorej sme pôvodne hovorili a podľa nej plánovali svoje životy – že ochrana je o rešpekte a oslavovaní – je pravdepodobne pravdivá; naozaj je to to potrebné. Potrebujeme to. Rešpektujeme sa navzájom ako muž a žena, ako komunita a ako súčasť tejto planéty, a musíme v tom pokračovať.

A Legadema? No, môžeme povedať, že sme starí rodičia. (Smiech)

BJ/DJ: Ďakujeme.