Moja cesta k tomu, že som sa stal polárnym špecialistom, ktorý fotí a špecializuje sa na polárne oblasti, začala keď som mal asi štyri roky, keď sa moja rodina presťahovala z Južnej Kanady na ostrov Nother Baffin, pri Grónsku. Žili sme tam s Eskimákmi. V malej komunite s 200 Eskimákmi sme boli jedna z troch neeskymáckych rodín. A v tejto komunite sme nemali televíziu; nemali sme počítače, rádio. Dokonca sme nemali ani telefón. Všetok čas som strávil vonku hraním sa s Eskimákmi. Sneh a ľad boli mojím pieskoviskom, a Eskimáci boli mojimi učiteľmi. A tam som sa stal skutočne posadnutý touto polárnou oblasťou. A vedel som, že jedného dňa budem robiť niečo, čo bude súvisieť so snahou doručovať správy z tejto oblasti a s jej ochranou.

Rád by som sa s vami podelil, len na dve minúty, o nejaké obrázky, prierez mojou prácou, v doprovode nádhernej hudby od Brandi Carlile, "Have You Ever." Neviem prečo toto National Geographic urobili, nikdy predtým to neurobili, no dovolili mi ukázať vám pár obrázkov z reportáže, ktorú som práve dokončil a ktorá ešte nebola publikovaná. To National Geographic nerobí. Takže mám veľkú radosť, že sa o to s vami môžem podeliť.

A tieto obrázky sú – uvidíte ich na začiatku premietania – sú tam asi len štyri obrázky – no je na nich malý medveď, ktorý žije v dažďovom pralese Great Bear Rainforest. Je celkom biely, ale nie je to polárny medveď. Je to spirit bear, alebo medveď Kermode. ??? Týchto medveďov zostalo už asi iba 200. Sú vzácnejší než medvedíky panda.

Sedel som tam pri rieke dva mesiace a žiadneho som nezazrel. Myslel som si, že mám po kariére. National Geographic som navrhol tento hlúpy nápad. Čo som si sakra myslel? Takže som tam dva mesiace sedel a rozmýšľal nad inými vecami, ktoré by som v mojom ďalšom živote mohol robiť, po tom čo som skončil ako fotograf, pretože ma určite vyhodia. Pretože National Geographic je časopis; stále nám pripomínajú, že uverejňujú obrázky, nie výhovorky. (Smiech)

A po tom, čo som tam dva mesiace sedel – jedného dňa, keď som si už myslel, že je po všetkom, prišiel tam neuveriteľne veľký medveď, priamo vedľa mňa, meter odo mňa, a zišiel dolu, chytil si rybu a vyšiel hore, zjesť si ju do lesa. Potom som strávil celý deň tým, že som žil svoj detský sen, ako kráčam po lese popri tomto medveďovi. Prešiel týmto ľudskou rukou nedotknutým lesom a usadil sa vedľa takého 400 ročného kultúrne pozmeneného stromu a zaspal. A ja som potom vlastne zaspal menej ako meter od neho, proste tak v lese, a fotografoval ho.

Takže som veľmi nadšený z toho, že vám môžem ukázať tieto obrázky a aj prierez mojej práce, ktorú som urobil v polárnych oblastiach. Nech sa páči.

Brandi Carlile: ♫ Túlal si sa niekedy sám lesom? ♫ ♫ A všetko sa tam zdá byť také ako to má byť ♫ ♫ Si tam súčasťou života ♫ ♫ Si súčasťou niečoho dobrého ♫ ♫ Ak si sa niekedy túlal sám lesom ♫ ♫ Ooh, ooh, ooh, ooh ♫ ♫ Ak si sa niekedy túlal sám lesom ♫ ♫ Sledoval si sa niekedy na hviezdnu oblohu? ♫ ♫ Ležiac na chrbte, pýtaš sa prečo ♫ ♫ Aký to má zmysel? ♫ ♫ Rád by som vedel, kto som? ♫ ♫ Ak si niekedy sledoval hviezdnu oblohu ♫ ♫ Ooh, ooh, ooh, ooh ♫ ♫ Aah, ah, aah ♫ ♫ Ah, oh, oh, ah, ah, oh, oh ♫ ♫ Sledoval si sa niekedy na hviezdnu oblohu? ♫ ♫ Prechádzal si sa niekedy v snehu? ♫ ♫ Snažil sa dostať tam, odkiaľ si prišiel ♫ ♫ Vždy to skončí tak ♫ ♫ Že nevieš kam máš ísť ♫ ♫ Ak si sa niekedy prechádzal v snehu ♫ ♫ Ooh, ooh, ooh, ooh ♫ ♫ Aah, ah, aah, ah, aah ♫ ♫ Ah, ah, oh, ah, ah, oh, ah ♫ ♫ Oh, ah, ah, ah ♫ ♫ Ah, ah, oh, ah, ah, oh, oh ♫ ♫ Ak si sa niekedy prechádzal, tak vieš aké to je ♫

Paul Nicklen: Ďakujem veľmi pekne. Ešte nie je koniec. Beží mi čas. Dobre, tak prestaňte. Ďakujem veľmi pekne. Vážim si to.

Sme neustále zaplavení správami, že ľadovce v moriach miznú a sú na svojej najnižšej úrovni. A vlastne vedci pôvodne tvrdili, že ľadovce v moriach zmiznú v najbližších 100 rokoch, potom tvrdili, že za 50 rokov. Teraz hovoria, že ľadovec na Arktíde, A čo to znamená? Po tom, čo to už nejakú dobu čítame v správach, stalo sa to proste správou. Nevšímate si to. A ja sa mojou prácou snažím upozorniť vás na to. Chcem, aby tomu ľudia porozumeli a pochopili, že ak prídeme o ľad, budeme stáť pred stratou celého ekosystému. Odhaduje sa, že polárne medvede by mohli vyhynúť v najbližších 50 až 100 rokoch.

A pre mňa neexistuje lepší, zvodnejší, krajší, charizmatickejší zvierací druh v megafaune, na ktorom by som mohol založiť svoju kampaň. Polárne medvede sú úžasnými lovcami. S týmto medveďom som chvíľu sedel na brehu. Na okolí nebol žiaden ľad. A tento medveď priplával k tomu tuleňovi – 360 kilovému tuleňovi fúzatému – schmatol ho, priplával späť a zjedol. A bol tak plný, bol tak šťastný a toho tuleňa jedol tak rýchlo, že ako som sa k nemu priblížil – asi na 6 metrov – aby som ho odfotil, jeho jediná obranná reakcia bola tá, že tuleňa jedol ešte viac. A keď ho zjedol, bol tak plný – v žalúdku mal pravdepodobne okolo 90 kíl mäsa – a zatiaľ čo jednou stranou úst jedol, druhou stranou zvracal.

Takže kým tieto medvede majú aspoň kúštik ľadu, prežijú, ale ten ľad mizne. V Arktíde nachádzame stále viac a viac mŕtvych medveďov. Keď som pred 20 rokmi pracoval s polárnymi medveďmi ako biológ, nikdy sme žiadnych mŕtvych medveďov nenašli. A za posledné 4 alebo 5 rokov, nachádzame mŕtvych medveďov všade. Vidíme ich v Beaufortovom mori, ako plávu v otvorenom oceáne, kde sa všetok ľad roztopil. Minulý rok som našiel pár v Nórsku. Vidíme ich na ľade. Tieto medvede už prejavujú známky stresu z miznutia ľadu.

Tu je matka a jej dvojročné mláďa, plavili sa stovky míľ blízko pobrežia uprostred ničoho, ??? na takom veľkom kuse ľadovcového ľadu, čo je pre nich skvelé; takto boli v bezpečí. Neumrú na následky podchladenia. Dostanú sa na pevninu. Ale nanešťastie, 95% ľadovcov v Artkítde momentálne mizne takým spôsobom, že ľad končí až na pevnine a späť do ekosystému neprináša žiaden ľad.

Tieto tulene krúžkované sú ??? Arktídy. ??? Tieto malé, tučné knedlíky 70 kilové balíky tuku sú hlavnou oporou polárnych medveďov. A tie nie sú ako tulene obecné, ktoré máte tu. Tieto tulene krúžkované prežijú celý svoj život v spojení s morským ľadom. ??? Mláďatá rodia vo vnútri ľadu a živia sa arktickými treskami, čo žijú pod ľadom. A tu je obrázok slabého ľadu. ??? Toto je kus multi-year ľadu, starého 12 rokov. ??? A vedci nepredpokladali, že ako sa tento ľad topí, tvoria sa takéto veľké vrecia čiernej vody ??? a tie pohlcujú slnečnú energiu a urýchľujú proces topenia.

A tu sa ponárame v Beaufortovom mori. Viditeľnosť je 180 m; sme na našich bezpečnostných líniách; ??? ľad sa hýbe všade možne. Kiež by som vám mohol polohodinu rozprávať o tom, ako sme pri tom potápaní takmer umreli. Ale tom obrázku je dôležité to, že je tam ten kus multi-year ľadu, ??? ten obrovský kusisko ľadu hore v rohu. V jednom takom kúsku ľadu je 300 druhov mikroorganizmov. A na jar, keď na ľad svieti slnko, formuje sa fytoplanktón, ktorý rastie pod ľadom, a potom je tam širšia vrstva morských rias, a potom sa všetkým tým životom živí zoo planktón. ??? Takže ľad sa vlastne správa ako záhrada. Správa sa ako pôda v záhrade. Je takou prevrátenou záhradou. Stratiť ten ľad je ako stratiť pôdu v záhrade.

Tu som ja vo svojej kancelárii. Dúfam, že si vážite tu svoju. Je to po tom, čo som hodinu strávil pod ľadom. Necítim si pery; moja tvár je zmrznutá; Necítim si ruky; necítim si nohy. A keď som sa vynoril, jediné čo som chcel, je dostať sa z vody. Po hodine v týchto podmienkach, je to tak extrémne, že keď sa ponáram, takmer pri každom potopení zvraciam do svojho regulátora, pretože moje telo nie je schopné vysporiadať sa so stresom z chladu na mojej hlave. ??? Takže som veľmi šťastný, že je už po potápaní. Chystám sa podať fotoaparát môjmu asistentovi a pozerám sa na neho a robím, "Woo. Woo. Woo." Čo znamená, "Vezmi môj foťák." A on si myslí, že hovorím, "Odfoť ma." Takže tam nám trošku zlyhala komunikácia. (Smiech) Ale stojí to za to.

Ukážem vám obrázky bieluh morských, veľrýb grónskych a narvalov jednorohých, polárnych medveďov a tuleňov leopardích, ale tento obrázok pre mňa znamená omnoho viac, než všetky ostatné, ktoré som urobil. Spadol som dolu do tejto ľadovej diery, presne cez tu dieru, ktorú teraz vidíte a pozeral som sa hore pod spodkom ľadu ??? a myslel som si, že mam závrat. Začal som byť nervózny – nemal som lano, žiadna linka bezpečia ??? celý svet sa mi točil – a pomyslel som si, "Mám problém." Ale stalo sa to, že celá spodná strana bola plná miliárd rôznorožcov a klanonožcov, ktorí sa hýbali a kŕmili na spodnej strane ľadu, množili a žili si tam svoj život. Toto je základ celého potravinového reťazca v Arktíde, priamo tam.

Toto je veľryba grónska. Údajne to má byť najstaršie žijúce zviera na planéte. Táto konkrétna veľryba môže mať viac ako 250 rokov. Táto veľryba sa mohla narodiť niekedy na začiatku priemyselnej revolúcie. Prežila 150 rokov lovu veľrýb. A teraz je jej najväčšou hrozbou miznutie ľadu na severe, kvôli životom, aké si vedieme na juhu.

Narvaly jednorohé, tieto majestátne narvaly so svojimi 2,5 metrovými slonovinovými hrotmi tu nemusia byť; mohli by byť niekde v otvorených vodách. Ale nútia sa prísť sem do týchto drobných malých ľadových dier, kde môžu dýchať, nadýchnuť sa, pretože priamo pod tým ľadom sú všetky tie húfy tresiek. A tresky tam sú, pretože sa živia všetkými tými rôznorožcami a klanonožcami.

Dobre, moja obľúbená časť. Keď budem ležať na smrteľnej posteli, budem si na jeden príbeh pamätať viac ako na tie ostatné. Hoci ten moment so duševným medveďom bol intenzívny, ??? myslím si že už nikdy nezažijem to, čo som zažil s týmito tuleňmi leopardími. Tulene leopardie majú od doby Shackletona zlú povesť. Majú na tvári taký sarkastický úsmev. ??? Majú čierne zlovestné oči a ešte aj tie škvrny na tele. Vyzerajú vyložene prehistoricky a trochu desivo. A v roku 2004 bola tragicky jedna vedkyňa stiahnutá pod vodu a utopená, a zjedol ju tuleň leopardí. A ľudia na to hovorili, "Vedeli sme, že sú útočné. Vedeli sme to." Ľudia si radi takto vytvárajú názory. A vtedy som dostal nápad na reportáž: Chcem ísť na Antarktídu, dostať sa do vody s čo najväčším množstvom tuleňov leopardích a dať im šancu obhájiť sa – zistiť či sú skutočne tými útočnými zvermi, alebo sa im krivdí. Takže toto je ten príbeh. A tiež sa im podarilo zjesť tučniaka. (Smiech)

Máme vo zvyku hovoriť, že tučniaky sú roztomilé, preto, keď ich tulene leopardie jedia, musia byť škaredé a zlé. Takto to ale nefunguje. Tučniak nevie, že je roztomilý. A tuleň leopardí nevie, že je dosť veľký a desivý. Takto sa proste vyvinul potravinový reťazec. Sú veľké. Nie sú ako tie malé tulene obecné. majú viac ako 3,5 metra, 450 kilogramov. A sú tiež zvedavo agresívne. Nahrniete 12 turistov do Zodiaca, ktorý sa bude plaviť v týchto ľadových vodách a tuleň leopardí príde a kusne do člnu. Čln sa začne potápať, oni sa ženú späť na loď a prídu domov a rozprávajú o tom, ako boli napadnutí. No tuleň leopardí len kusal do balóna. On vidí len v oceáne ten obrovský balón – nemá ruky – trochu si kusne, čln praskne, a oni na neho zanevrú. ??? (Smiech)

Takže po piatich dňoch križovania Drake Passage – nie je to nádherné. Po piatich dňoch križovania Drake Passage, sme konečne dorazili na Antarktídu. Som s mojím švédskym asistentom a sprievodcom. Jeho meno je Goran Ehlme zo Švédska – Goran. A má za sebou veľa skúseností s tuleňmi leopardími. Ja som nikdy žiadneho nevidel. Takže sa v našom malom člne Zodiac zastavíme v zátoke v ktorej je taký obludný tuleň leopardí. A dokonca aj on hovorí, "To je prekliate veľký tuleň, ya." (Smiech) A tento tuleň odhryzne tučniakovi hlavu a hádže s ním zo strany na stranu. A snaží sa toho tučniaka prevrátiť na ruby, aby mohol zožrať mäso z kostí, a sa ponorí a ide si po ďalšieho.

A tak si tento tuleň leopardí schmatne ďalšieho tučniaka, ponorí sa pod čln, Zodiaca, začne narážať do trupu člnu. A my sa snažíme nespadnúť do vody. Sadneme si a potom mi Goran povie, "To ti je dobrý tuleň, ya. Je čas, aby si šiel do vody." (Smiech) A ja som sa pozrel na Gorana a povedal mu, "Na to zabudni." Ale myslím, že som použil trochu iné slová. Ale mal pravdu. Vynadal mi a povedal, "Preto sme tu. A ty si National Geographic navrhol tú hlúpu reportáž. A teraz sa musíš ponoriť. A nemôžeš uverejňovať výhovorky."

Mal som strašné sucho v ústach – pravdepodobne nie až také ako mám teraz – ale mal som tak veľmi sucho v ústach. Klepali sa mi nohy. Necítil som si ich. Nasadil som si plutvy. Ledva som vedel roztvoriť pery. Vložil som si do úst dýchaciu trubicu a prevalil som sa zo Zodiaca do vody. A toto bola prvá vec, ktorú urobila. Prihnala sa ku mne, zabrala mi celú kameru – a jej zuby sú odtade až potade – ??? ale Goran mi predtým ako som vošiel do vody, dal skvelú radu. Povedal, "Ak sa začneš báť, zavri oči, ya, a ona odíde." (Smiech)

Takže to bolo všetko, čo som vtedy mal k dispozícii. No začal som fotiť tieto obrázky. Takže pár minút predvádzala tieto výhražné prejavy a potom sa stala tá najúžasnejšia vec – úplne sa upokojila. Odplávala, chytila si tučniaka. Zastavila sa asi 3 m odo mňa, a usadila sa tam s týmto tučniakom, tučniak sa trepoce a ona ho pustí. Tučniak pláva ku mne, potom zmizne. Schmatne ďalšieho. A robí to stále dookola. A potom mi došlo, že sa ma snaží nakŕmiť tučniakom. Prečo by ich inak na mňa vypúšťala? A po tom, čo to urobí tak štyri alebo päť krát, prepláva okolo mňa s takým deprimovaným výrazom na tvári. Nechcem byť veľmi antropomorfný, ale prisahám, že sa na mňa pozrela s výrazom, "Tento nepoužiteľný predátor mi tu vyhladovie v mojom oceáne." (Smiech)

Keď si uvedomila, že nedokážem chytiť plávajúcich tučniakov, chytila ďalších a priniesla ich pomaly ku mne, takto pohupujúc a potom ich nechala ísť. Nefungovalo to. Tak strašne som sa smial a bol som z toho taký rozcitlivený, že sa mi zaplavovala maska, pretože som plakal pod vodou, pretože to bolo proste úžasné. A tak to teda nefungovalo. A tak chytila ďalšieho tučniaka a vyskúšala taký baletný zvodný prejav kĺžuc sa takto dolu ľadovcom. A potom ich akoby priniesla ku mne a ponúkla mi ich. Toto dialo štyri dni. Nestalo sa to len párkrát. A potom, keď si uvedomila, že nedokážem chytiť živých, priniesla mi mŕtvych tučniakov. (Smiech) Teraz mi okolo hlavy plávali štyria alebo piati tučniaci a ja si tam len sedím a fotím. Často sa zvykla zastaviť a mala na tvári ten skĺúčený výraz ktorý sa pýtal, "To myslíš vážne?" Pretože nemohla uveriť tomu, že neviem zjesť tučniaka. Pretože v jej svete sa buď množíte alebo kŕmite – a ja som sa nemnožil. (Smiech)

A to nebolo ešte dosť; začala mi tučniakov hádzať na hlavu. Snažila sa ma prinútiť jesť. Sekýrovala ma. ??? Snažila sa prinútiť jesť môj foťák, čo je snom každého fotografa. A keď začala byť frustrovaná, vyfúkla mi do ksichtu bublinky. Myslím, že sa mi tak snažila povedať, že umriem hladom. Ale aj tak neprestala. Neprestala sa ma snažiť nakŕmiť tučniakmi.

A v posledný deň s touto samicou, som si myslel, že som to nechal zájsť príliš ďaleko, znervóznel som, pretože prišla ku mne, pretočila sa na chrbát a vydala hlboký hrdelný brutálny zvuk, také gokgokgokgok. A pomyslel som si, že sa ma chystá uhryznúť. Že sa mi chystá dať najavo, že je zo mňa už príliš frustrovaná. Stalo sa to, že sa ku mne zozadu nenápadne priblížil ďalší tuleň a ona toto urobila preto, aby dala najavo hrozbu. ??? Zaplašila toho obrovského tuleňa preč, odplávala a chytila tučniaka a priniesla mi ho. (Smiech)

Nebol to jediný tuleň, s ktorým som bol pod vodou. Pod vodou som bol s ďalšími 30 tuleňmi leopardími a ani raz som s nimi nemal nijakú desivú skúsenosť. Sú to najpozoruhodnejšie zvieratá, s akými som doteraz pracoval a to isté platí pre polárne medvede. A tak ako polárne medvede, aj tieto zvieratá závisia na ľadovom životnom prostredí. Rozcítil som sa. Prepáčte.

Je to príbeh, ktorý žije hlboko v mojom srdci a som hrdý na to, že sa o neho môžem s vami deliť. A som z toho tak nadšený. Ak so mnou niekto chcete ísť na Antarktídu alebo Arktídu, vezmem vás, poďme. Musíme tento príbeh rozšíriť. Ďakujem veľmi pekne.