(Potlesk) Ďakujem. Musím povedať, že som nadšený z výzvy, ktorú mám pred sebou. Moje nadšenie: mám šancu niečo vrátiť. Moja výzva: najkratší seminár, ktorý obvykle robím, má 50 hodín. (Smiech) Nezveličujem. Pracujem aj cez víkendy a to, čo robím – a robím viac ako len vediem ľudí – záleží mi na ponorení sa do problému. Pretože ako sa naučíte jazyk? Nenaučíte sa ho len naučením princípov, musíte sa do neho dostať a dostávať sa tak často, až sa stane reálnym.

A skutočným motívom toho, prečo som tu, okrem toho, že som bláznivý, je, že som naozaj v pozícii – nie som tu, aby som vás motivoval, vy to nepotrebujete. A častokrát si ľudia myslia, že ja motivujem, a to je pritom od skutočnosti na míle vzdialené. Čo sa predsa len stáva, je, že mi ľudia hovoria: "Ja nepotrebujem motiváciu." A ja im poviem: "Nuž, to je zaujímavé. To nie je to, čo ja robím." Ja som "prečo" chlapík. Chcem vedieť, prečo robíte to, čo robíte.

Čo je vašou motiváciou pre konanie? Čo je hnacím motorom vo vašom terajšom živote? Nie pred 10 rokmi. Alebo sa správate rovnako? Pretože ja verím, že neviditeľná sila vnútorného pohybu, aktivovaná, je najdôležitejšou vecou na svete. Som tu, pretože verím, že emócie sú silou života. Všetci z nás majú skvelé mysle. Viete o tom? Väčšina z nás sú hlavičky, však? Neviem o žiadnej inej kategórii, ale všetci vieme, ako sa rozmýšľa. A s našimi mysľami môžeme uvažovať o všeličom. Môžeme dokázať všetko. Môžeme – súhlasím s tým, čo tu bolo opísané pred pár dňami, o tej myšlienke, že ľudia pracujú vo svojom vlastnom záujme.

Ale všetci vieme, že to je občas nanič. Nepracujete vo svojom záujme stále, pretože keď do toho príde emócia, prepojenia v mozgu zmenia spôsob, akým fungujú. A tak je pre nás úžasné myslieť intelektuálne o tom, aký je život sveta, a hlavne tí z nás, ktorí sú veľmi šikovní, my môžeme hrať túto hru vo svojej hlave. Ale ja chcem vedieť, čo vás poháňa.

A možno by som vás chcel pozvať. ku koncu tejto prednášky preskúmať, kde ste dnes, pre dva dôvody. Prvý: aby ste mohli prispieť viac. A druhý: aby sme, dúfajme, mohli ostatným nielen viac rozumieť, ale možno ich viac oceniť a vytvárať typy spojení, ktoré môžu zastaviť niektoré z výziev, ktorým dnes v spoločnosti čelíme. Lebo tie sa budú len zväčšovať s každou technológiou, ktorá nás spája, pretože nás núti pretínať naše cesty. A to prelínanie nevytvára vždy názor "každý chápe každého, a každý uznáva každého."

Som tým posadnutý vlastne už 30 rokov a táto posadnutosť bola, "Čo spôsobuje rozdiely v kvalite ľudských životov? Čo spôsobuje rozdiel v ich výkonoch?" Pretože to je to, na čo ma najali. Teraz musím predložiť výsledok. To je to, čo robím 30 rokov. Zavolajú mi, keď športovec vyhorí v národnej televízii a oni vedú piatimi údermi a teraz sa nemôžu vrátiť späť k predošlému spôsobu hry. A ja musím vtedy niečo hneď urobiť, aby som dosiahol výsledok, lebo na ničom inom nezáleží. Zavolajú mi, keď chce dieťa spáchať samovraždu, a ja musím vtedy niečo hneď urobiť. A počas 29 rokov – som veľmi vďačný, že som nikoho nestratil za tých 29 rokov. To neznamená, že už nikoho nestratím. Ale nestratil som, a dôvodom je pochopenie tých ľudských potrieb, o ktorých vám chcem porozprávať.

Takže, keď dostanem ten telefonát o výkonoch, to je jedna vec. Ako dosiahnete zmenu? Ale taktiež sa pozerám, aby som videl, čo je to, čo formuje schopnosť osoby prispieť, urobiť niečo, čo ju presahuje. Takže možno skutočná otázka je, viete, pozerám sa na život a hovorím, že sú tu dve hlavné úlohy. Prvá: je tu veda dosiahnutia úspechu, v ktorej je takmer všetko dotiahnuté do neuveriteľnej dokonalosti. To je "Ako vziať neviditeľné a urobiť to viditeľným?" Ako vezmete to, o čom snívate, a uskutočníte to? Či už to bude váš biznis, váš prínos spoločnosť, peniaze – čokoľvek – vaše telo, vaša rodina.

Ale ďalšou úlohou života, ktorú len zriedka ovládame je umenie naplnenia. Pretože veda je ľahká, nie? Vieme pravidlá. Vy píšete kód. Nasledujete ich a máte výsledky. Keď raz viete, ako hrať, tak sa iba stále zlepšujete, nie je tak? Ale čo sa týka naplnenia, to je umenie. A dôvodom je, že je to o uznaní a o prínose. A tie môžete cítiť iba vy. Takže, mal som zaujímavé laboratórium, kde som sa snažil odpovedať na otázku, skutočnú otázku, ktorá je, čo spôsobuje rozdiely v životoch ľudí. Pozrite na niektorých, ktorým bolo dané úplne všetko. Všetko, čo povedali, že potrebujú. Nedáte im 100 dolárový počítač, dáte im najlepší počítač. Dáte im lásku, dáte im radosť. Ste tam, keď potrebujú potešiť. A títo ľudia častokrát – a som si istý, že nejakých poznáte – nakoniec život so všetkou tou láskou, vzdelaním, peniazmi a zázemím, strávia prechádzaním medzi rehabilitačnými strediskami. A potom stretnete ľudí, ktorý prešli neskutočnou bolesťou – psychicky, sexuálne, duchovne, emocionálne zneužívaní – a nie vždy, ale často, sa z nich stanú tí ľudia, ktorí najviac prispejú do spoločnosti.

Takže, otázka, ktorú sa musíme opýtať sami seba je, čo to má znamenať? Čo nás formuje? A my žijeme v kultúre terapií. Väčšina z nás to nerobí, ale kultúra je kultúra terapií. A tým myslím predstavu, že sme tým, čím sme boli. A každý v tejto miestnosti – neboli by ste v tejto miestnosti, keby ste verili tej teórii – ale väčšina spoločnosti si myslí, život je osud. Minulosť rovná sa budúcnosť. A to je pravda, ak v tej minulosti žijete. Ale, čo ľudia v tejto miestnosti vedia, a čo si musíme pripomínať, pretože môžete niečo vedieť intelektuálne, môžete vedieť, čo robiť a napriek tomu to nemusíte uplatniť.

Takže, ideme si pripomenúť, že rozhodnutie je tou hlavnou sila. To je to, o čom to celé v skutočnosti je. Teraz, keď sa spýtate ľudí, viete, nepodarilo sa ti niečo dosiahnuť? Koľkým sa nepodarilo dosiahnuť niečo významné v živote? Povedzte "Hej".

Publikum: Hej.

TR: Ďakujem za interakciu na vysokej úrovni. (Smiech)

Ale keď sa spýtate ľudí, prečo ste niečo nedosiahli? Niekto, kto s vami pracuje, viete, partner alebo vy sami. Keď sa zlyhá v dosiahnutí cieľa, čo je tým dôvodom, ktorý vám ľudia povedia? Čo vám povedia? Nemali sme – nevedeli sme dostatočne – nemali sme – vedomosti. Nemali sme – peniaze, Nemali sme – čas. Nemali sme – technológiu. Viete, nemal som správneho manažéra. Nemali sme...

Al Gore: Najvyšší súd. (Smiech)

Tony Robbins: A – (Potlesk) a – (Potlesk) – čo majú všetky tie, vrátane Najvyššieho súdu, spoločné? (Smiech) Sú oznámením o chýbajúcich prostriedkoch, a možno sú správne. Možno ste nemali peniaze, možno ste nemali Najvyšší súd, ale to nie je zlomový faktor. (Potlesk) A opravte ma, ak sa mýlim. Zlomovým prvkom nikdy nie sú prostriedky, ale vynaliezavosť. A čo pod tým myslím, špecificky, nielen ako nejakú frázu, je či máš emóciu, ľudskú emóciu, niečo, čo som pocítil od teba predvčerom na úrovni, ktorá je taká hlboká, akú som ešte nezažil, a ak budeš komunikovať s tou emóciou, verím, že mu nakopeš zadok a vyhráš. (Potlesk)

Ale, ako ľahko sa mi hovorí, čo má robiť. (Smiech) Idiot, Robbins. Ale ja viem, že keď sme vtedy pozerali tú debatu, tak tam boli emócie, ktoré blokovali schopnosť ľudí pochopiť intelekt a spôsobilosť tohto muža. A spôsob, akým to narazilo na niektorých ľudí v ten deň – pretože ja viem, že ľudia chceli hlasovať za teba a nehlasovali, a ja som bol smutný. Ale bola tam – bola tam emócia. Koľko z vás vie, o čom hovorím? Povedzte: "Hej."

Publikum: Hej.

TR: Takže, je to o emócii. A ak do toho dáme správnu emóciu, môžeme dokázať čokoľvek. Dostaneme sa cez to. Ak ste dosť tvorivý, dosť hravý, dosť zábavný, môžete sa dostať ku komukoľvek? Áno či nie?

Publikum: Áno.

TR: Ak nemáte peniaze, ale ste dosť tvorivý a odhodlaný, nájdete spôsob. Takže to je najdôležitejší prostriedok. Ale toto nie je príbeh, ktorý nám ľudia vravia, všakže? Príbeh, ktorý nám ľudia vravia, je viacero odlišných príbehov. Hovoria nám, že nemali prostriedky, ale napokon, ak sa tu pozriete – posuňte to ďalej, ak môžete – hovoria, čo sú všetky tie dôvody, prečo to nedokázali? Ďalší snímok, prosím. Narušil môj systém, darebák jeden. (Smiech) Ale oceňujem tú energiu, to vám poviem. (Smiech)

Čo určuje vaše zdroje? Povedali sme, že rozhodnutia formujú osud, na čo sa teraz sústredím. Ak rozhodnutia formujú osud, tak to, čo ho určuje, sú tri rozhodnutia. Na čo sa budete sústrediť? Práve teraz sa musíte rozhodnúť, na čo sa budete sústrediť. V túto sekundu, vedome aj nevedome. V tú minútu, ako sa rozhodnete na niečo sústrediť, musíte dať tomu význam a akýkoľvek ten význam je, vytvára emóciu. A to je koniec alebo začiatok? Trestá ma Boh alebo ma odmeňuje, alebo je to hod kockou? Emócia, potom vytvára, čo budeme robiť, ako budeme konať.

Takže, rozmýšľajte o svojom živote. Rozhodnutia, ktoré vytvarovali váš osud. A to znie naozaj ťažko, ale v posledných piatich alebo desiatich rokoch, 15 rokoch, boli rozhodnutia, ktoré ste urobili, a ktoré, kebyže sa rozhodnete inak, úplne to zmení váš život? Koľkí z vás vedia, o čom hovorím? Úprimne, k lepšiemu alebo k horšiemu? Povedzte, "Hej".

Publikum: Hej.

TR: Takže, o vašom živote rozhodlo možno to, kam ste chodili do práce a tam ste stretli lásku svojho života. Možno to bolo rozhodnutie o kariére. Poznám Google géniov, ktorých som tu videl – viete, rozumiem, že ich rozhodnutie bolo najprv predať ich technológiu. Čo keby urobili to rozhodnutie verzus budovanie ich vlastnej kultúry? V čom by bol svet iný? V čom by sa zmenili ich životy? Ich vplyv? História nášho sveta sú tieto rozhodnutia. Keď sa žena postavila a povedala: "Nie, nepôjdem do zadnej časti autobusu," tak neovplyvnila len svoj život. To rozhodnutie vytvarovalo našu kultúru. Alebo niekto stojaci pred tankom. Alebo byť v pozícii ako Lance Armstrong, keď ti niekto povie, "Máte rakovinu semenníkov." To je tvrdé pre hociktorého muža, hlavne ak jazdíte na bicykli. (Smiech) Máte to v hlave, máte to v pľúcach. Ale aké bolo jeho rozhodnutie, na čo sa sústrediť? Iné ako väčšiny ľudí. Čo to znamenalo? Nebol to koniec, bol to začiatok. Čo budem robiť? Pustil sa do toho a vyhral sedem majstrovstiev, ktoré nikdy nevyhral pred rakovinou, pretože bol emocionálne zdravý, mal psychickú silu. To je rozdiel v ľudských bytostiach, ktoré som videl v troch miliónoch, okolo ktorých som sa motal.

Pretože o tom je moje labotarórium. Mal som tri milióny ľudí z 80 rozličných krajín, s ktorými som mal šancu sa strentúť za posledných 29 rokov. A po chvíli sa ukážu opakujúca sa schéma. Uvidíte, že Južná Amerika a Afrika môže byť určitým spôsobom spojené, nie? Iní ľudia hovoria, "Oh, to znie hlúpo." Je to jednoduché. Takže, čo sformovalo Lanca? Čo formuje vás? Dve neviditeľné sily. Veľmi rýchlo. Prvá: stav. Všetci máme čas. Takže ak ste zažili, že ste niečo spravili, a potom, čo ste to spravili, pomysleli ste si, neverím, že som to povedal, neverím, že som to urobil, to bolo také hlúpe – kto to zažil? Povedzte, "Hej".

Publikum: Hej.

TR: Urobili ste niečo, a potom vás prekvapilo "To som bol ja!" (Smiech) Správne? To neboli vaše schopnosti, to bol váš stav. Váš model sveta je to, čo vás tvaruje dlhodobo. Váš model sveta je filter. To je to, čo nás tvaruje. To je to, čo núti ľudí robiť rozhodnutia. Keď začneme niekoho ovplyvňovať, musíme vedieť, čo ich už ovplyvňuje. Ja si myslím, že to tvoria tri časti. Prvá, čo je váš cieľ? Po čom idete? Čo, myslím si – nie sú vaše túžby. Môžete dosiahnuť túžby alebo ciele. Koľkí z vás mali niekedy cieľ alebo túžbu alebo myšlienku? Koľkí z vás to zažili? Povedzte, "Hej".

Publikum: Hej.

TR: Takže, máme potreby. Myslím si, že je tu šesť ľudských potrieb. Po druhé, keď už viete, čo je vaším cieľom, ktorý vás poháňa, a odhalíte jeho podstatu – neformujete ho, odhalíte ho, vtedy zistíte, čo je vašou mapou: čo sú systémy myšlienok, ktoré vám hovoria, ako naplniť tie potreby. Niektorí ľudia si myslia, že spôsob, akým dosiahnuť tieto potreby je zničiť svet, niektorí postaviť niečo, vytvoriť niečo, milovať niekoho. A potom je tu palivo, ktoré si vyberiete. Takže veľmi rýchlo, šesť potrieb.

Dovoľte mi povedať, ktoré to sú. Prvá: istota. Toto nie sú ciele alebo túžby, tieto sú univerzálne. Každý potrebuje istotu, že sa vyhne bolesti a bude aspoň trochu v pohodlí. Ako ich dosiahnete? Budete každého kontrolovať? Naučíte sa niečo? Vzdáte sa? Budete fajčiť? A ak dosiahnete úplnú istotu, ironicky, hoci to všetci potrebujeme – ak sa nemôžete spoľahnúť na svoje zdravie alebo svoje deti alebo peniaze, tak nerozmýšľate o inom. Ak si nemôžete byť istý, že povala nad vami vydrží, nebudete počúvať žiadneho prednášajúceho. Ale, ak sa pozrieme na istotu inak, ak dostaneme úplnú istotu, čo dostaneme? Čo cítite, keď ste si úplne istý? Viete čo sa stane. Kedy sa to stane. Ako sa to stane. Čo by ste cítili? K smrti by sme sa unudili. Takže Boh, vo svojej nekonečnej múdrosti, (Smiech) nám dal druhú ľudskú potrebu, ktorou je neistota. Potrebujeme zmenu. Potrebujeme prekvapenie. Koľkí z vás milujú prekvapenia? Povedzte, "Hej".

Publikum: Hej.

TR: Blbosť. Máte radi prekvapenia, ktoré chcete. (Smiech) Tie, ktoré nechcete, voláte problémy, ale potrebujete ich. Takže, rozmanitosť je dôležitá. Požičali ste si niekedy video alebo film, ktorý ste už videli? Kto to urobil? Začnite žiť svoj život! (Smiech) V poriadku. Prečo to robíte? Ste si istý, že je dobrý, pretože ste ho už čítali, už ste ho videli, ale dúfate, že to bolo už dosť dávno a už ste naň zabudli, takže je tam rozmanitosť.

Tretia ľudská potreba: podstatná – dôležitosť. Všetci sa potrebujeme cítiť dôležití, špeciálni, jedineční. To môžete dosiahnuť zarábaním peňazí. Môžete byť duchovnejší. Môžete na seba dať viac tetovaní a náušníc na miesta, o ktorých ostatní ani nechcú vedieť. Čokoľvek to stojí. Najrýchlejším spôsobom, ako byť dôležitý, ak nemáte žiadne zámezie, žiadnu kultúru, žiadnu vieru ani prostriedky, ani vynaliezavosť, je násilie. Ak položím zbraň k tvojej hlave, a som pod kapucňou, okamžite som dôležitý. Od nula do desať. Ako veľmi? Desať. S akou istotu viem, že mi odpovieš? Desať. Koľko neistoty? Kto vie, čo sa stane? Vzrušujúce. Ako vyliezť hore do jaskyne a robiť tie veci celú cestu tu dole. Úplná rozmanitosť a neurčitosť. A je to dôležité, nie? Takže chcete kvôli tomu riskovať svoj život. To je dôvod, prečo tu násilie vždy bolo a bude, kým sa vedome nezmeníme ako živočíšny druh. Môžete dosiahnuť dôležitosť milión spôsobmi, ale aby ste boli dôležitý, musíte byť jedinečný a odlišný.

To, čo naozaj potrebujeme je: vzťah a lásku – štvrtá potreba. Všetci to chceme. Veľa ľudí si vystačí so vzťahom, pretože láska je príliš hrozivá. Nechceme, aby nám ublížili. Komu tu niekedy ublížili, keď bol v intímnom vzťahu? Povedzte, "Hej". (Smiech) Ak nezdvihnete ruku, stane sa to aj vám, takže poďme. (Smiech) A znova vám ublížia. Nie ste radi, že ste prišli na túto pozitívnu návštevu? (Smiech) Ale tu je pravda – potrebujeme to. Môžeme to získať cez intimitu, cez priateľstvo, modlitbu, cez prechádzku v prírode. Ak už nič nezaberá, kúpte si psa. Nie mačku. Kúpte si psa, pretože ak odídete na dve minúty, je to akoby ste odišli na šesť mesiacov, keď sa o päť minút neskôr vrátite, však? (Smiech)

Tieto prvé štyri potreby, každý človek nájde spôsob, ako ich nájsť. Aj keď si klamete, musíte mať rozpoltenú osobnosť. Ale posledné dve potreby – prvé štyri sa nazývajú potreby osobnosti, tak ich ja volám – posledné dve sú potreby ducha. A tu prichádza na rad naplnenie. Prvé štyri vás nenaplnia. Nájdete spôsob – fajčenie, pitie, čokoľvek – aby ste dosiahli prvé štyri, ale posledné dve – číslo päť: musíte sa vyvíjať. Všetci vieme odpoveď. Ak sa nevyvíjate, tak ste čo? Ak sa vzťah nevyvíja, ak obchod nekvitne, ak sa vy nevyvíjate, tak nezáleží na tom, koľko máte peňazí, koľko máte priateľov, koľko ľudí vás miluje, cítite sa ako v pekle. A dôvod, prečo ,,rastieme", verím, je, že máme niečo hodnotné, čo môžme zo seba dať.

Pretože šiesta potreba je prispieť k niečomu, čo nás presahuje. Pretože všetci vieme, hoci to znie otrepane, že tajomstvo žitia je dávať. Všetci vieme, že život nie je o mne, je o nás. Táto kultúra to vie. My v tejto miestnosti to vieme. A je vzrušujúce. Keď vidíte Nicholasa tam hore rozprávať o jeho 100 dolárovom počítači, najvášnivejšou vecou na tom je, je tu génius, ale teraz počúva svoje vnútorne volanie. Vidíte v ňom niečo iné, zvláštne, a je to nádherné. A to vnútorne volanie môže zasiahnuť iných ľudí. V mojom vlastnom živote, sa ma dotklo, keď som mal 11 rokov. Vďakyvzdanie: žiadne peniaze, žiadne jedlo. A nieže by sme mali hladovať, ale môj otec bol zničený. Moja mama mu dávala vedieť, ako veľmi to spackal. Až niekto prišiel k dverám a doviezol jedlo. Môj otec urobil tri rozhodnutia. Zbežne viem, aké boli. Sústredil sa na: "Toto je charita. Čo to znamená? Som bezcenný, čo budem robiť? Opustím svoju rodinu." A to aj urobil. To obdobie bolo jedným z najbolestivejších zážitkov v mojom živote. Moje tri rozhodnutia ma priviedli na inú cestu. Povedal som, "Sústreď sa na "je tu jedlo" – aká silná myšlienka. (Smiech)

Po druhé – ale toto je to, čo zmenilo môj život, čo ma vytvarovalo ako ľudskú bytosť – "Niekto nám ho daroval, ani neviem kto." Môj otec vravieval, "Nikto sa nestará." A zrazu, niekto, koho som ani nepoznal, si nič nepýta na oplátku, iba nám dáva jedlo, dáva na nás pozor. Uveril som tomuto: "Čo to znamená, že cudzí sa starajú?" A rozhodol som sa, že ak sa cudzí starajú o mňa a moju rodinu, ja sa starám o nich. Čo budem robiť? Urobím niečo, čo bude znamenať zmenu. Takže, keď som mal 17, šiel som von na Vďakyvzdanie. Roky bolo mojím cieľom, mať dosť peňazí na zasýtenie dvoch rodín. Najzábavnejšia vec, akú som vo svojom živote urobil, a najviac so mnou pohla. Ďalší rok som zvládol štyri rodiny. Nikomu som o tom nepovedal čo robím. Ďalší rok osem. Nerobil som to kvôli odmene, ale po ôsmich, pomyslel som si, doparoma, zišla by sa nejaká pomoc. (Smiech)

Takže som vyšiel a čo som urobil? Zahrnul som do toho svojich kamarátov a založil som spoločnosti a potom som mal 11 spoločností a založil som nadáciu. Teraz, 18 rokov neskôr, som hrdý, že vám môžem oznámiť, že minulý rok sme nakŕmili dva milióny ľudí v 35 krajinách prostredníctvom našej nadácie vždy cez sviatky: Vďakyvzdanie, Vianoce – (Potlesk) – v rozličných krajinách na celom svete. Bolo to fantastické. (Potlesk) Ďakujem. (Potlesk) Nehovorím vám to, aby som sa chválil, ale pretože som pyšný na ľudské bytosti, pretože sú nadšené prispieť, keď už raz dostanú šancu zažiť to, a nielen o tom rozprávať.

Takže nakoniec – zachvíľu mi vyprší čas – cieľ, ktorý vás formuje – to robí rozdiel medzi ľuďmi. Máme rovnaké potreby, ale ste zbláznení do istoty? Je to to, čo si ceníte najviac, alebo neistotu? Tento muž nemohol byť zbláznený do istoty, keď liezol tými jaskyňami. Poháňa vás dôležitosť alebo láska? Potrebujeme všetkých šesť, ale čokoľvek je vaším vedúcim systémom, nakláňa vás iným smerom. A ako idete tým smerom, máte cieľ alebo osud. Druhým kúskom je mapa. Myslite na to ako na operačný systém, ktorý vám hovorí, ako sa tam dostať. A mapa niektorých ľudí je "Idem zachraňovať životy, aj keby som mal umrieť za iných," a sú hasičmi. Niekto iný je "Idem zabíjať ľudí, aby som to dosiahol." Obaja sa snažia naplniť tie isté potreby dôležitosti, áno? Chcú si uctiť svojho Boha alebo svoju rodinu, ale majú inú mapu.

A existuje sedem rozličných vier. Nemôžem ich vymenovať, pretože už končím. Posledným kúskom je emócia. Povedal by som, že jedna z častí mapy je ako čas. Pre niekoho je dlhý čas 100 rokov. Pre niekoho iného sú to tri sekundy, čo mi ostávajú,. (Smiech) A posledný kúsok, čo som spomínal, ... Ak máte cieľ a máte mapu a povedzme – nemôžem použiť Google, pretože ja mám rád Mac a ešte ho neurobili dosť dobrým pre Mac – takže ak použijete MapQuest – koľko z vás urobilo niekedy tú osudovú chybu, že použili MapQuest? (Smiech) Použijete ho a nedostanete sa tam. Dobre, predstavte si, čo ak by vaše presvedčenia garantovali, že sa nikdy nedostanete tam, kam chcete ísť? (Smiech)

Posledná vec je emócia. Toto vám poviem o emóciách. Existuje 6000 emócií, na ktoré máme slovo v angličtine, čo je iba jazyková reprezentácia, ktorá sa mení s jazykom. Ale ak vaše dominantné emócie – Ak by som mal viac času, mám 20 000 ľudí alebo 1 000 a poviem im, aby zapísali všetky emócie, ktoré zažijú v priemernom týždni. A dám im na to dosť času. A na jednej strane napíšu emócie, ktoré ich posilňujú, na druhej tie, čo ich ťahajú ku dnu. Hádajte koľko emócií ľudia zažívajú. Menej ako 12. A pri polovici z nich sa cítia nanič. Takže majú päť alebo šesť dobrých pocitov, všakže? Je to akoby sa cítili "šťastný, šťastný, vzrušený, och dokelu, frustrovaný, frustrovaný, premožený, depresívny." Koľkí z vás poznajú niekoho, kto vždy, nech sa stane čokoľvek, nájde dôvod, aby sa naštval? Poznáte niekoho takého? (Smiech) Alebo, nech sa deje čokoľvek, nájdu dôvod, prečo byť šťastný. Koľkí poznajú niekoho takého? No tak.

Keď bolo 11. septembra 2001 – a s tým skončím – bol som na Havaji. Bol som tam s 2 000 ľuďmi zo 45 krajín. Prekladali sme simultánne do štyroch jazykov program, ktorý som vypracovával týždeň. Noc predtým sa volala "Majstrovstvo v emóciách". Vstal som, nemal som žiadny plán, a povedal som – všetci sme mali ohňostroje – robievam bláznivé, zábavné veci – a potom na konci som zastavil – plánoval som, že niečo poviem, ale nikdy nespravím to, čo plánujem povedať. A zrazu som povedal "Kedy ľudia naozaj začnú žiť? Keď sa stretnú so smrťou." A potom som tým prechádzal, ak by ste odišli z tohto ostrova, ak by ste o deväť dní mali zomrieť, komu by ste zavolali, čo by ste povedali, čo by ste urobili? Jedna žena, bola to noc pred 11. septembrom – jedna žena prišla na seminár a keď tam prišla, jej bývalý priateľ bol unesený a zavraždený. Jej priateľ, nový priateľ, si ju chcel vziať za ženu, ale ona povedala nie.

Povedal, "Ak odídeš a pôjdeš na ten Havaj, skončili sme." A ona povedala, "Skončili sme." Keď som skončil v tú noc, zavolala mu, a nechala mu správu – skutočný príbeh – na vrchole Svetového obchodného centra kde pracoval. V správe bolo: "Miláčik, milujem ťa, len som chcela, aby si vedel, že si ťa chcem vziať. Bola som hlúpa." Bola ospalá, pretože u nás boli tri hodiny ráno, keď jej zavolal späť a povedal: "Zlato, nemôžem ti povedať, čo to pre mňa znamená." Povedal: "Neviem ako ti to mám povedať," ale dala si mi ten najkrajší dar, pretože čoskoro zomriem. Púšťala nám tú náhravku v miestnosti. Neskôr bola u Larryho Kinga a on povedal, "Možno rozmýšľate, ako sa vám preboha mohlo stať to isté dvakrát. A povedal, "Všetko čo vám môžem povedať, musí to byť pre vás správa od Boha zlato. Odteraz, dávajte všetku svoju lásku, všetku. Nedovoľte, aby vás niečo zastavilo." Skončila, a muž sa postavil a hovorí, "Som z Pakistanu, a som moslim. Rád by som podržal vašu ruku a povedal, že mi je to ľúto, ale úprimne, toto je pomsta." Nemôžem vám povedať zvyšok, lebo mi vypršal čas. (Smiech) 10 sekúnd. (Potlesk)

10 sekúnd, to je všetko. Chcem byť zdvorilý. 10 sekúnd. To, čo vám môžem povedať je, že som pozval toho muža na javisko spoločne s mužom z New Yorku, ktorý pracoval vo Svetovom obchodnom centre, pretože som tam mal okolo 200 New Yorčanov. Viac ako 50 stratilo celé spoločnosti, svojich priateľov, – jedna finančná obchodníčka, žena akoby z ocele, kričala – a škrtala si 30 priateľov zo svojho PDA, všetkých tích, čo zomreli. Povedal som týmto ľuďom: "Na čo sa teraz zameriame? Čo to pre nás znamená a čo budeme ďalej robiť?"

A vzal som skupinu a zameral som ľudí na toto. Ak ste dnes nikoho nestratili, budete sa sústrediť na to, aby ste poslúžili niekomu inému. Sú tu ľudia – potom sa jedna žena zdvihla a bola taká nahnevaná a kričala a vrieskala. Potom som zistil, že nebola z New Yorku, nebola Američanka, nikoho tu nepoznala. Povedal som, "Vždy sa takto nahneváte?" A ona, "Áno." Vinní ľudia sa budú cítiť vinne, smutní ľudia zosmutnejú. Vzal som týchto dvoch mužov a urobil som niečo, čo nazývam nepriame vyjednávanie. Židovský muž s rodinou v okupovanom území, niekto v New Yorku, kto by bol zomrel, keby šiel vtedy do roboty, a tento muž, ktorý chcel byť teroristom a dal to jasne najavo. A integrácia, ktorá sa tam uskutočnila, je na filme, ktorý by som vám rád poslal, aby ste mohli naozaj vidieť, čo sa tam vlastne stalo, namiesto môjho opisu. A oni dvaja nielenže našli cestu k sebe a zmenili svoje predvedčenie a mravné zásady sveta, ale spolupracujú už štyri roky cez rôzne mešity a synagógy, aby priblížili myšlienku toho, ako vytvoriť mier. A on napísal knihu, ktorá sa volá "Môj Jihad, Moja cesta mieru." Takže, zmena sa môže uskutočniť.

Moje pozvanie pre vás je toto: preskúmajte svoje siete, svoju sieť tu – potreby, presvedčenia, emócie, ktoré vás kontrolujú. A to z dvoch dôvodov: aby ste sa viac rozdávali, aby ste viac dosiahli, a to všetci chceme. Ale mám na mysli dávať, pretože to vás naplní. A po druhé, aby ste mohli oceniť – nie iba chápať, čo je intelektuálne, čo je myseľ – ale oceniť to, čo poháňa iných ľudí. To je jediný spôsob, akým sa náš svet zmení. Nech vás Boh žehná. Ďakujem. Dúfam, že to poslúžilo účelu. (Potlesk)